5. Cūḷavaggo

1. Sammukhībhāvasuttaṃ

41. ‘‘Tiṇṇaṃ , bhikkhave, sammukhībhāvā saddho kulaputto bahuṃ puññaṃ pasavati. Katamesaṃ tiṇṇaṃ? Saddhāya, bhikkhave, sammukhībhāvā saddho kulaputto bahuṃ puññaṃ pasavati. Deyyadhammassa, bhikkhave, sammukhībhāvā saddho kulaputto bahuṃ puññaṃ pasavati. Dakkhiṇeyyānaṃ, bhikkhave, sammukhībhāvā saddho kulaputto bahuṃ puññaṃ pasavati. Imesaṃ kho, bhikkhave, tiṇṇaṃ sammukhībhāvā saddho kulaputto bahuṃ puññaṃ pasavatī’’ti. Paṭhamaṃ.

2. Tiṭhānasuttaṃ

42. ‘‘Tīhi , bhikkhave, ṭhānehi saddho pasanno veditabbo. Katamehi tīhi? Sīlavantānaṃ dassanakāmo hoti, saddhammaṃ sotukāmo hoti , vigatamalamaccherena cetasā agāraṃ ajjhāvasati muttacāgo payatapāṇi vossaggarato yācayogo dānasaṃvibhāgarato. Imehi kho, bhikkhave, tīhi ṭhānehi saddho pasanno veditabbo’’.

‘‘Dassanakāmo sīlavataṃ, saddhammaṃ sotumicchati;

Vinaye maccheramalaṃ, sa ve saddhoti vuccatī’’ti. dutiyaṃ;

3. Atthavasasuttaṃ

43. ‘‘Tayo , bhikkhave, atthavase sampassamānena alameva paresaṃ dhammaṃ desetuṃ. Katame tayo? Yo dhammaṃ deseti so atthappaṭisaṃvedī ca hoti dhammappaṭisaṃvedī ca. Yo dhammaṃ suṇāti so atthappaṭisaṃvedī ca hoti dhammappaṭisaṃvedī ca. Yo ceva dhammaṃ deseti yo ca dhammaṃ suṇāti ubho atthappaṭisaṃvedino ca honti dhammappaṭisaṃvedino ca. Ime kho, bhikkhave, tayo atthavase sampassamānena alameva paresaṃ dhammaṃ desetu’’nti. Tatiyaṃ.

4. Kathāpavattisuttaṃ

44. ‘‘Tīhi, bhikkhave, ṭhānehi kathā pavattinī hoti. Katamehi tīhi? Yo dhammaṃ deseti so atthappaṭisaṃvedī ca hoti dhammappaṭisaṃvedī ca. Yo dhammaṃ suṇāti so atthappaṭisaṃvedī ca hoti dhammappaṭisaṃvedī ca. Yo ceva dhammaṃ deseti yo ca dhammaṃ suṇāti ubho atthappaṭisaṃvedino ca honti dhammappaṭisaṃvedino ca. Imehi kho, bhikkhave, tīhi ṭhānehi kathā pavattinī hotī’’ti. Catutthaṃ.

5. Paṇḍitasuttaṃ

45. ‘‘Tīṇimāni, bhikkhave, paṇḍitapaññattāni sappurisapaññattāni. Katamāni tīṇi? Dānaṃ, bhikkhave, paṇḍitapaññattaṃ sappurisapaññattaṃ . Pabbajjā, bhikkhave , paṇḍitapaññattā sappurisapaññattā. Mātāpitūnaṃ, bhikkhave, upaṭṭhānaṃ paṇḍitapaññattaṃ sappurisapaññattaṃ. Imāni kho, bhikkhave, tīṇi paṇḍitapaññattāni sappurisapaññattānī’’ti.

‘‘Sabbhi dānaṃ upaññattaṃ, ahiṃsā saṃyamo damo;

Mātāpitu upaṭṭhānaṃ, santānaṃ brahmacārinaṃ.

‘‘Sataṃ etāni ṭhānāni, yāni sevetha paṇḍito;

Ariyo dassanasampanno, sa lokaṃ bhajate siva’’nti. pañcamaṃ;

6. Sīlavantasuttaṃ

46. ‘‘Yaṃ, bhikkhave, sīlavanto pabbajitā gāmaṃ vā nigamaṃ vā upanissāya viharanti. Tattha manussā tīhi ṭhānehi bahuṃ puññaṃ pasavanti. Katamehi tīhi? Kāyena , vācāya , manasā. Yaṃ, bhikkhave, sīlavanto pabbajitā gāmaṃ vā nigamaṃ vā upanissāya viharanti. Tattha manussā imehi tīhi ṭhānehi bahuṃ puññaṃ pasavantī’’ti. Chaṭṭhaṃ.

7. Saṅkhatalakkhaṇasuttaṃ

47. ‘‘Tīṇimāni, bhikkhave, saṅkhatassa saṅkhatalakkhaṇāni. Katamāni tīṇi? Uppādo paññāyati, vayo paññāyati, ṭhitassa aññathattaṃ paññāyati. Imāni kho, bhikkhave, tīṇi saṅkhatassa saṅkhatalakkhaṇānī’’ti. Sattamaṃ.

8. Asaṅkhatalakkhaṇasuttaṃ

48. ‘‘Tīṇimāni, bhikkhave, asaṅkhatassa asaṅkhatalakkhaṇāni. Katamāni tīṇi? Na uppādo paññāyati, na vayo paññāyati, na ṭhitassa aññathattaṃ paññāyati. Imāni kho, bhikkhave, tīṇi asaṅkhatassa asaṅkhatalakkhaṇānī’’ti. Aṭṭhamaṃ.

9. Pabbatarājasuttaṃ



5. 小品
1. 现前经
"诸比丘,具信善男子因三种现前而生多福。哪三种?诸比丘,具信善男子因信的现前而生多福。诸比丘,具信善男子因施物的现前而生多福。诸比丘,具信善男子因应供者的现前而生多福。诸比丘,具信善男子因这三种现前而生多福。"第一
2. 三处经
"诸比丘,应当以三处了知具信净信者。哪三处?乐见持戒者,欲闻正法,以离悭垢之心住家,施舍解脱,手常布施,乐于舍弃,乐于布施,乐于分享。诸比丘,应当以这三处了知具信净信者。"
"乐见持戒者,欲闻正法音;
除去悭吝垢,彼实名具信。"第二
3. 利益经
"诸比丘,观见三种利益,足以为他人说法。哪三种?说法者体验义理,体验法义。听法者体验义理,体验法义。说法者和听法者二者都体验义理,体验法义。诸比丘,观见这三种利益,足以为他人说法。"第三
4. 谈话进行经
"诸比丘,因三处谈话得以进行。哪三处?说法者体验义理,体验法义。听法者体验义理,体验法义。说法者和听法者二者都体验义理,体验法义。诸比丘,因这三处谈话得以进行。"第四
5. 智者经
"诸比丘,这三种是智者所制定、善人所制定。哪三种?诸比丘,布施是智者所制定、善人所制定。诸比丘,出家是智者所制定、善人所制定。诸比丘,侍奉父母是智者所制定、善人所制定。诸比丘,这三种是智者所制定、善人所制定。"
"善人制布施,不害节制忍;
侍奉父母尊,寂静梵行者。
智者应行此,圣者具正见;
彼享乐世间,安详且吉祥。"第五
6. 持戒经
"诸比丘,持戒出家者依止村落或城镇而住。那里的人们因三处而生多福。哪三处?身、语、意。诸比丘,持戒出家者依止村落或城镇而住。那里的人们因这三处而生多福。"第六
7. 有为相经
"诸比丘,这三种是有为法的有为相。哪三种?生起可知,灭去可知,住时变异可知。诸比丘,这三种是有为法的有为相。"第七
8. 无为相经
"诸比丘,这三种是无为法的无为相。哪三种?生起不可知,灭去不可知,住时变异不可知。诸比丘,这三种是无为法的无为相。"第八
9. 山王经

49. ‘‘Himavantaṃ, bhikkhave, pabbatarājaṃ nissāya mahāsālā tīhi vaḍḍhīhi vaḍḍhanti. Katamāhi tīhi? Sākhāpattapalāsena vaḍḍhanti, tacapapaṭikāya vaḍḍhanti , pheggusārena vaḍḍhanti. Himavantaṃ, bhikkhave, pabbatarājaṃ nissāya mahāsālā imāhi tīhi vaḍḍhīhi vaḍḍhanti.

‘‘Evamevaṃ kho, bhikkhave, saddhaṃ kulapatiṃ nissāya anto jano tīhi vaḍḍhīhi vaḍḍhati. Katamāhi tīhi? Saddhāya vaḍḍhati, sīlena vaḍḍhati, paññāya vaḍḍhati. Saddhaṃ, bhikkhave, kulapatiṃ nissāya anto jano imāhi tīhi vaḍḍhīhi vaḍḍhatī’’ti.

‘‘Yathāpi pabbato selo, araññasmiṃ brahāvane;

Taṃ rukkhā upanissāya, vaḍḍhante te vanappatī.

‘‘Tatheva sīlasampannaṃ, saddhaṃ kulapatiṃ idha;

Upanissāya vaḍḍhanti, puttadārā ca bandhavā;

Amaccā ñātisaṅghā ca, ye cassa anujīvino.

‘‘Tyāssa sīlavato sīlaṃ, cāgaṃ sucaritāni ca;

Passamānānukubbanti, attamatthaṃ [ye bhavanti (sī. syā. kaṃ. pī.)] vicakkhaṇā.

‘‘Idha dhammaṃ caritvāna, maggaṃ sugatigāminaṃ;

Nandino devalokasmiṃ, modanti kāmakāmino’’ti. navamaṃ;

10. Ātappakaraṇīyasuttaṃ

50. ‘‘Tīhi, bhikkhave, ṭhānehi ātappaṃ karaṇīyaṃ. Katamehi tīhi? Anuppannānaṃ pāpakānaṃ akusalānaṃ dhammānaṃ anuppādāya ātappaṃ karaṇīyaṃ , anuppannānaṃ kusalānaṃ dhammānaṃ uppādāya ātappaṃ karaṇīyaṃ, uppannānaṃ sārīrikānaṃ vedanānaṃ dukkhānaṃ tibbānaṃ kharānaṃ kaṭukānaṃ asātānaṃ amanāpānaṃ pāṇaharānaṃ adhivāsanāya ātappaṃ karaṇīyaṃ. Imehi tīhi, bhikkhave, ṭhānehi ātappaṃ karaṇīyaṃ.

‘‘Yato kho, bhikkhave, bhikkhu anuppannānaṃ pāpakānaṃ akusalānaṃ dhammānaṃ anuppādāya ātappaṃ karoti, anuppannānaṃ kusalānaṃ dhammānaṃ uppādāya ātappaṃ karoti, uppannānaṃ sārīrikānaṃ vedanānaṃ dukkhānaṃ tibbānaṃ kharānaṃ kaṭukānaṃ asātānaṃ amanāpānaṃ pāṇaharānaṃ adhivāsanāya ātappaṃ karoti. Ayaṃ vuccati, bhikkhave, bhikkhu ātāpī nipako sato sammā dukkhassa antakiriyāyā’’ti. Dasamaṃ.

11. Mahācorasuttaṃ



"诸比丘,依靠雪山山王,大沙罗树以三种增长而增长。哪三种?以枝叶增长,以树皮增长,以树心增长。诸比丘,依靠雪山山王,大沙罗树以这三种增长而增长。
同样地,诸比丘,依靠有信的居士,家中人以三种增长而增长。哪三种?以信增长,以戒增长,以慧增长。诸比丘,依靠有信的居士,家中人以这三种增长而增长。"
"如山中巨石,森林大树林;
依此树木生,林木得增长。
如是具戒者,有信居士家;
依此得增长,妻子及眷属;
朋友亲眷等,以及其随从。
见彼持戒者,布施善行为;
智者效仿之,为己利益故。
此世行正法,善趣之道路;
欢喜生天界,享乐如所愿。"第九
10. 应精进经
"诸比丘,对三处应当精进。哪三处?对未生起的恶不善法令不生起应当精进,对未生起的善法令生起应当精进,对已生起的身体感受,苦痛、剧烈、粗重、辛辣、不悦意、不可意、夺命的感受,为忍耐应当精进。诸比丘,对这三处应当精进。
诸比丘,当比丘对未生起的恶不善法令不生起而精进,对未生起的善法令生起而精进,对已生起的身体感受,苦痛、剧烈、粗重、辛辣、不悦意、不可意、夺命的感受,为忍耐而精进。诸比丘,这被称为精进、警觉、正念的比丘,为正确地终结苦而行。"第十
11. 大盗经

51. ‘‘Tīhi, bhikkhave, aṅgehi samannāgato mahācoro sandhimpi chindati, nillopampi harati, ekāgārikampi karoti, paripanthepi tiṭṭhati. Katamehi tīhi? Idha, bhikkhave, mahācoro visamanissito ca hoti, gahananissito ca hoti, balavanissito ca hoti. Kathañca, bhikkhave, mahācoro visamanissito hoti? Idha, bhikkhave, mahācoro nadīviduggaṃ vā nissito hoti pabbatavisamaṃ vā. Evaṃ kho, bhikkhave, mahācoro visamanissito hoti.

‘‘Kathañca, bhikkhave, mahācoro gahananissito hoti? Idha, bhikkhave, mahācoro tiṇagahanaṃ vā nissito hoti, rukkhagahanaṃ vā rodhaṃ [gedhaṃ (sī. pī.)] vā mahāvanasaṇḍaṃ vā. Evaṃ kho, bhikkhave, mahācoro gahananissito hoti.

‘‘Kathañca, bhikkhave, mahācoro balavanissito hoti? Idha , bhikkhave, mahācoro rājānaṃ vā rājamahāmattānaṃ vā nissito hoti. Tassa evaṃ hoti – ‘sace maṃ koci kiñci vakkhati, ime me rājāno vā rājamahāmattā vā pariyodhāya atthaṃ bhaṇissantī’ti. Sace naṃ koci kiñci āha, tyāssa rājāno vā rājamahāmattā vā pariyodhāya atthaṃ bhaṇanti. Evaṃ kho, bhikkhave, mahācoro balavanissito hoti. Ime kho, bhikkhave, tīhi aṅgehi samannāgato mahācoro sandhimpi chindati, nillopampi harati, ekāgārikampi karoti, paripanthepi tiṭṭhati.

‘‘Evamevaṃ kho, bhikkhave, tīhi aṅgehi samannāgato pāpabhikkhu khataṃ upahataṃ attānaṃ pariharati, sāvajjo ca hoti sānuvajjo ca viññūnaṃ, bahuñca apuññaṃ pasavati. Katamehi tīhi? Idha, bhikkhave, pāpabhikkhu visamanissito ca hoti gahananissito ca balavanissito ca.

‘‘Kathañca, bhikkhave, pāpabhikkhu visamanissito hoti? Idha, bhikkhave, pāpabhikkhu visamena kāyakammena samannāgato hoti, visamena vacīkammena samannāgato hoti, visamena manokammena samannāgato hoti. Evaṃ kho, bhikkhave, pāpabhikkhu visamanissito hoti.

‘‘Kathañca, bhikkhave, pāpabhikkhu gahananissito hoti? Idha, bhikkhave, pāpabhikkhu micchādiṭṭhiko hoti, antaggāhikāya diṭṭhiyā samannāgato hoti. Evaṃ kho, bhikkhave, pāpabhikkhu gahananissito hoti.

‘‘Kathañca, bhikkhave, pāpabhikkhu balavanissito hoti? Idha, bhikkhave, pāpabhikkhu rājānaṃ vā rājamahāmattānaṃ vā nissito hoti. Tassa evaṃ hoti – ‘sace maṃ koci kiñci vakkhati, ime me rājāno vā rājamahāmattā vā pariyodhāya atthaṃ bhaṇissantī’ti. Sace naṃ koci kiñci āha, tyāssa rājāno vā rājamahāmattā vā pariyodhāya atthaṃ bhaṇanti. Evaṃ kho, bhikkhave, pāpabhikkhu balavanissito hoti. Imehi kho , bhikkhave, tīhi dhammehi samannāgato pāpabhikkhu khataṃ upahataṃ attānaṃ pariharati, sāvajjo ca hoti sānuvajjo ca viññūnaṃ, bahuñca apuññaṃ pasavatī’’ti. Ekādasamaṃ.

Cūḷavaggo pañcamo.

Tassuddānaṃ –

Sammukhī ṭhānatthavasaṃ, pavatti paṇḍita sīlavaṃ;

Saṅkhataṃ pabbatātappaṃ, mahācorenekādasāti [mahācorena te dasāti (ka.)].

Paṭhamo paṇṇāsako samatto.



51. "诸比丘,具备三种特质的大盗能破墙而入,抢劫财物,洗劫整座房屋,在路上伏击。哪三种?诸比丘,这里大盗依靠险要之处,依靠隐蔽之处,依靠有势力者。诸比丘,大盗如何依靠险要之处?诸比丘,这里大盗依靠河流险滩或山岭险要处。诸比丘,大盗就是这样依靠险要之处。
诸比丘,大盗如何依靠隐蔽之处?诸比丘,这里大盗依靠草丛,或树林,或灌木丛,或大森林。诸比丘,大盗就是这样依靠隐蔽之处。
诸比丘,大盗如何依靠有势力者?诸比丘,这里大盗依靠国王或大臣。他这样想:'如果有人说我什么,这些国王或大臣会为我辩护。'如果有人说他什么,那些国王或大臣就为他辩护。诸比丘,大盗就是这样依靠有势力者。诸比丘,具备这三种特质的大盗能破墙而入,抢劫财物,洗劫整座房屋,在路上伏击。
同样地,诸比丘,具备三种特质的恶比丘使自己受损伤害,为智者所呵责,并造下许多罪业。哪三种?诸比丘,这里恶比丘依靠险要之处,依靠隐蔽之处,依靠有势力者。
诸比丘,恶比丘如何依靠险要之处?诸比丘,这里恶比丘具有不正当的身业,具有不正当的语业,具有不正当的意业。诸比丘,恶比丘就是这样依靠险要之处。
诸比丘,恶比丘如何依靠隐蔽之处?诸比丘,这里恶比丘持邪见,具有极端的见解。诸比丘,恶比丘就是这样依靠隐蔽之处。
诸比丘,恶比丘如何依靠有势力者?诸比丘,这里恶比丘依靠国王或大臣。他这样想:'如果有人说我什么,这些国王或大臣会为我辩护。'如果有人说他什么,那些国王或大臣就为他辩护。诸比丘,恶比丘就是这样依靠有势力者。诸比丘,具备这三种特质的恶比丘使自己受损伤害,为智者所呵责,并造下许多罪业。"第十一
小品第五
其摄颂:
现前处利益,进行智者戒,
有为山精进,大盗为第十一。
第一个五十经完成。

2. Dutiyapaṇṇāsakaṃ

2. 第二个五十经

